Fresková dedina Guryongpo

Soeun bola v celej dedine známa ako temperamentné dieťa. Hoci bola ešte malá, vody sa nebála a oči jej žiarili ako hviezdy vždy, keď počula príbehy o mori.

Ale hlboko v Soeuninom srdci vždy bola nevyriešená zvedavosť.

Bolo to kvôli legende, ktorú si dedinskí staršinovia schádzali rozprávať za nocí, keď sa morský vánok upokojil a svietil mesiac.

"Kedysi dávno, v jeden búrlivý deň, sa desať drakov pokúsilo vystúpiť na nebesia z mora pred nami. Jeden sa však ponoril späť do oceánu a na oblohu sa dostalo len deväť. Preto sa naša dedina začala nazývať Guryongpo, Prístav deviatich drakov. Keď draci vystúpili a búrka utíchla, po oblohe sa rozprestrela nádherná dúha."

Dospelí rozprávali túto legendu, akoby to bolo niečo, čím by sa mali chváliť, ale Soeunovi to neznelo ako nič iné než snový, tajomný príbeh.

Soeun si preto často pre seba mrmlala.

"Prečo sa jeden drak ponoril späť do mora?
Mohlo by to mať nejaký dôvod?

Jedného dňa sa strhla prudká búrka, presne ako v ten deň v legende.
Celú noc hromy hučali a blesky šľahali.

Na druhý deň ráno prestalo pršať. Cez mraky vykuklo teplé slnečné svetlo a nad morom sa rozžiarila nádherná dúha.

Vo chvíli, keď Soeun uvidela dúhu, jej kroky sa niesli k moru.

"More musí byť práve teraz krištáľovo čisté!"
S chvejúcim sa srdcom sa zhlboka nadýchla a ponorila sa do mora.

Ako plávala vo vode, medzi vlnami ju upútal lúč svetla.

Keď priplávala bližšie, Soeun uvidela niečo slabo žiariace. Nebola to mušľa ani farebný koral, ale veľký korálik v tvare vajíčka.

Čo je to? Vyzerá to ako kameň a zároveň ako obrovská perla! Veľký korálik mal modrastý odtieň, a keď sa ho dotkla končekmi prstov, prenikla ňou teplá energia.

Opatrne vložila korálik do svojej siete a Soeun sa divoko rozbúchalo srdce.

Pevne držala sieť, aby korálik nestratila, a vynorila sa.

Na brehu rieky Guryongpo v Pohangu v provincii Gyeongsangbuk-do žila malá roztomilá haenyeo menom Soeun.

Soeun milovala túto dedinu plnú vône mora.

Keď počula šumenie vĺn, rozbúšilo sa jej srdce a pohľad na more jej vyčaril úsmev na tvári.

Soeunina babička bola najznámejšou haenyeo v dedine.
Hoci sa po prekročení sto rokov prestala potápať, strávila pri mori viac času ako ktokoľvek iný.

Babička brala Soeun za ruku a učila ju postupne mená jednotlivých morských tvorov.

Babička jej vždy takto rozprávala príbehy o mori. Vďaka nej sa Soeun ľahko spriatelila s morom.

Pobrežie Guryongpo, vlny a čajky, krajina, kde sa voda leskne.

Soeun drží okuliare a rybársku sieť a pri pohľade na more sa žiarivo usmieva.

Babička ju s úsmevom pozoruje zozadu.

Perla plniaca želania je ukrytá.

Dotýkajte sa a stláčajte, aby ste chytili 3 abalone a 2 ryby ukryté medzi vlnami, pieskom a mrakmi.

Soeun bola v celej dedine známa ako temperamentné dieťa.
Hoci bola ešte malá, vody sa nebála a oči jej žiarili ako hviezdy vždy, keď počula príbehy o mori.

Ale hlboko v Soeuninom srdci vždy bola nevyriešená zvedavosť.

Bolo to kvôli legende, ktorú si dedinskí staršinovia schádzali rozprávať za nocí, keď sa morský vánok upokojil a svietil mesiac.

"Kedysi dávno, v jeden búrlivý deň, sa desať drakov pokúsilo vystúpiť na nebesia z mora pred nami. Jeden sa však ponoril späť do oceánu a na oblohu sa dostalo len deväť. Preto sa naša dedina začala volať Guryongpo, Prístav deviatich drakov. Keď draci vystúpili a búrka utíchla, po oblohe sa rozprestrela nádherná dúha."

Dospelí túto legendu hrdo rozprávali, ale Soeunovi to neznelo ako nič iné než snový, tajomný príbeh.

Soeun si preto často pre seba mrmlala.

"Prečo sa jeden drak ponoril späť do mora?
Mohlo by to mať nejaký dôvod?

A potom pozbierala odvahu a ponorila sa do mora!

Po prechode skalnou bránou sa cesta rozdelila na dve časti. Jedna viedla do hlbokého, tmavého lesa morských rias, zatiaľ čo druhú blokoval robustný zámok v tvare mušle.

Soeun váhal, ktorou cestou ísť, a tak si prečítal nápis na rázcestí.

Bola na nej napísaná hádanka.

<"Keď príde zima, kto sme my, ktorí získame nové šaty a nové mená?">

Soeun sa pozorne zadívala na nápis a naklonila hlavu.

"Oblečenie sa v zime mení? Čo to preboha môže znamenať?"

Vtom sa k nej prihnala strieborná vlna. Okolo Soeun sa krútili stovky sleďov a ich chvosty sa triasli. Sleď s dlhými ušami vpredu sa usmial a zašepkal.

"Malá Haenyeo, čo ťa trápi?"

Soeun dlho plával, kým strieborná cesta nezmizla.
Potom sa objavila dedina plná abalónov a morských rias.

Jedna lastúra opatrne vystrčila hlavu z ulity.

"Soeun, čakali sme na teba. Guryong nám to povedal."
"Správne! Prišiel som za Guryongom."

"Potom musíš prejsť cez túto dedinu.
Ale nemôžeš len tak prejsť.
Cez našu dedinu môžu prejsť len ľudia, ktorí naozaj poznajú more.
A teraz, chceš vyriešiť hádanku?"
"Samozrejme!"

Abalone hovoril pomaly, v rytme vĺn.

"Pevne sa držím skál, aby som prežil.
Ale aký nástroj sa používa na odtrhnutie?"

Ako hlboko sa dostala?
Zrazu sa vlny oceánu začali víriť ako vír.

"Ach!"

Soeun sa pevne držala rybárskej siete,
ale prudký prúd ju strhol a jej sila ochabla.

Vtedy sa to stalo.
Dlhá, mäkká ruka sa k nej priblížila a jemne Soeun objala.
Bola to chobotnica s dlhými ušami, ktorá sa skrývala ako skala.
Chobotnica pomaly odhaľovala svoje karmínové telo a prehovorila tichým, milým hlasom.

"Malá Haenyeo, si v poriadku?
To bol vír v mori, ktorý ťa pred chvíľou takmer pohltil."
"Ďakujem ti veľmi pekne, chobotnica.
Keby nebolo teba, mal by som veľké problémy."

"Naozaj? Aj ja chcem rýchlo vidieť Guryong."
"Tak najprv musíme uniknúť z tohto bludiska.
Až potom sa môžeme dostať tam, kde nie sú žiadne víry.
Ak mi dôveruješ, pôjdeš so mnou?"

Chobotnica natiahla jednu zo svojich dlhých rúk smerom k Soeun.

Soeun na chvíľu zaváhal a potom pevne chytil mäkkú ruku chobotnice.

"Teraz sa pevne drž.
Aby sme sa stretli s Guryongom, musíme ísť do jaskyne.
Vezmem ťa tam."

A tak, držiac sa za ruky, obaja preplávali bludiskom smerom k jaskyni.

Nakoniec sme dorazili k modrej jaskyni, kde žil Guryong.
Vo vnútri jaskyne bolo oslnivo, akoby sa z nej liali hviezdy, a na každej stene sa držali mušle a koraly, takže bola nádherná ako drahokamový palác.

Keď Soeun pri vchode na chvíľu zaváhala, padol pred ňu veľký tieň.
Bola to veľryba, strážkyňa jaskyne.

Tvrdo si pracovala, aby si sa dostala až sem,
malá Haenyeo. Ja som veľryba, ktorá stráži túto jaskyňu."

Hlas veľryby bol hlboký a láskavý.
A rezonoval.

"Tak kde by mohol byť Guryong?
Priniesol som perlu, ktorá plní želania."

Veľryba sa usmiala a pozrela na perlu.

"Guryonga môžeš stretnúť v najhlbšej časti tejto jaskyne. Nasleduj ma."

Soeun pocítil trochu strach z tmavej, rozľahlej jaskyne.

Práve keď váhala, či ísť hlbšie dovnútra, vlny sa rozvlnili a počula, ako sa niekto blíži.

"Ako si sa sem dostala?"

Otočila sa a uvidela, ako sa k nej rúti slnečnica, sleď, abalone a chobotnica.